1 Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje?
1.1. Ktoré rozhodné právo sa uplatňuje na majetok manželov? Ktoré kritériá/pravidlá sa používajú na stanovenie rozhodného práva? Ktoré medzinárodné dohovory sa musia dodržiavať v súvislosti s konkrétnymi krajinami?
Vo švédskom práve sa používajú dva rôzne zákonné rámce s ohľadom na určenie práva vzťahujúceho sa na majetok manželov. Prvý zákonný rámec je obsiahnutý v nariadení (1931:429) na základe zmluvy medzi Dánskom, Fínskom, Islandom, Nórskom a Švédskom a zahŕňa ustanovenia medzinárodného práva súkromného o manželstve, osvojení a poručníctve. Nariadenie bolo revidované zmenou a doplnením dohovoru v roku 2006 a platí od 1. decembra 2008. Pravidlá platia v prípade, že obaja manželia sú občanmi niektorého zo zmluvných štátov v čase manželstva a potom si zvolia svoje obvyklé bydlisko v jednom z týchto štátov. Dvojica musí tiež udržiavať svoje obvyklé bydlisko a štátne občianstvo niektorého z týchto štátov (§ 2 písm. a)). Ak sa manželia nedohodnú inak, platí právo zmluvného štátu, v ktorom manželia majú svoje obvyklé bydlisko po uzavretí manželstva. Ak si pár neskôr v manželstve zvolí svoj obvyklý pobyt v inom členskom štáte, preberá sa právo tohto štátu po tom, ako tam manželia žili po dobu najmenej dvoch rokov. Ak sú obaja manželia spojení s novým štátom obvyklého bydliska prostredníctvom svojej štátnej príslušnosti alebo tým, že predtým počas ich manželstva mali v tomto štáte svoje obvyklé bydlisko, zákon sa zmení okamžite pri zmene bydliska (§ 3 písm. a)). Druhá úprava je obsiahnutá v zákone (1990:272) o medzinárodných otázkach týkajúcich sa majetku manželov a partnerov žijúcich v spoločnej domácnosti. Ak nie je dohodnuté inak, podľa § 4 sa na majetok manželov vzťahuje právo štátu, v ktorom si manželia zvolia svoje obvyklé bydlisko po uzavretí manželstva. Ak si neskôr zvolia svoje obvyklé bydlisko v inom štáte a žijú v ňom po dobu najmenej dvoch rokov, bude sa na nich namiesto toho vzťahovať právo tohto štátu. V prípade, že si manželia zvolia svoje obvyklé bydlisko v inom štáte, ktorého obaja majú štátnu príslušnosť alebo v ktorom už predtým mali obaja svoje obvyklé bydlisko počas manželstva, sa však použije právo tohto štátu hneď potom, ako si v tomto štáte vybrali obvyklé bydlisko. Ak sa vôbec nedá uvažovať o tom, že by manželia mali obvyklé bydlisko v tom istom štáte, uplatňuje sa právo štátu, s ktorým majú manželia najužšie väzby. Toto hodnotenie sa vykonáva zvážením okolností v každom jednotlivom prípade. Nariadenia zákona (1990:272) platia v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje rámec dohody medzi škandinávskymi štátmi. Podľa oboch súborov právnych predpisov sa môže stále používať len jedno štátne právo. Zmena rozhodného práva tak platí retroaktívne.
1.2. Majú manželia možnosť vybrať si rozhodné právo? Ak áno, ktorými zásadami sa tento výber riadi (napr. zvolené právne predpisy, formálne požiadavky, spätný účinok)?
Hlavné pravidlo, podľa zmluvného rámca medzi škandinávskymi krajinami je autonómia strán. Podľa § 3 sa môžu manželia dohodnúť o výbere a) práva zmluvného štátu, v ktorom mal jeden z nich svoj obvyklý pobyt, alebo ktorého bol občanom pri podpise zmluvy, alebo b) práva zmluvného štátu, v ktorom mali obaja manželia počas manželstva posledný spoločný obvyklý pobyt. Autonómia strán platí ako štandard v súlade so všeobecne platnými pravidlami zákona (1990:272). Pár si môže za rozhodné právo zvoliť právo ktoréhokoľvek štátu, v ktorom jeden z nich mal obvyklé bydlisko alebo bol jeho občanom v čase uzavretia zmluvy (§ 3). Táto zmluva manželov o rozhodnom práve je podľa švédskeho práva formálne platná, ak bola uzavretá v písomnej forme a podpísaná oboma manželmi, čo znamená, že dohoda o voľbe práva sa nemusí zaregistrovať na úradoch pred svedkami ani nemusí byť vypracovaná na tento účel v osobitne navrhnutej forme. Prostredníctvom zmluvy o voľbe práva manželia určia rozhodné právo, ktoré bude upravovať všetky podstatné otázky týkajúce sa ich majetkových vzťahov v manželstve. Zmluva o voľbe práva uzavretá medzi manželmi má retroaktívny účinok.