8 Čo stanovuje zákon v prípade majetku registrovaných a neregistrovaných partnerov?
Registrované partnerstvo Zákon (1994:1117) o registrovanom partnerstve (zákon o partnerstve) skončil koncom apríla 2009. V tom istom čase páry rovnakého pohlavia získali právo uzavrieť manželstvo. Zrušený zákon o partnerstve je naďalej dôvodom na vznik právnych účinkov, pokiaľ ide o páry, ktoré uzavreli partnerstvo do konca apríla 2009 a ich partnerstvo nebolo od tej doby prevedené na manželstvo. Pokiaľ ide o registrovaných partnerov, systém odloženého spoluvlastníctva sa uplatňuje v plnom rozsahu.
Spolužitie mimo manželstva Vo švédskom práve sa spolužitie mimo manželstva upravuje osobitným zákonom: zákonom o spolužití (2003:376). Zákon o spolužití sa vzťahuje na dve slobodné osoby rovnakého alebo rozdielneho pohlavia trvale žijúce vo vzťahu v spoločnej domácnosti. Zákon je určený ako nariadenie na ochranu finančne znevýhodnenej strany a nevykonáva sa žiadna registrácia vzťahu. Po skončení spolužitia (§ 2) môže ktorákoľvek strana požiadať o rozdelenie majetku do jedného roka (§ 8). Pravidlá rozdelenia majetku podľa zákona o spolužití sú založené na pravidlách rozdelenia podľa manželského zákonníka. Majetok, ktorý môže byť predmetom rozdelenia podľa zákona o spolužití, je však oveľa menej rozsiahly, v tom zmysle, že predmetom rozdelenia môže byť iba spoločná domácnosť a predmety domácej spotreby nakúpené na účely spoločného používania (tzv. majetok partnerov žijúcich v spoločnej domácnosti). Majetok, ktorý slúži predovšetkým na rekreačné účely, ako aj majetok nadobudnutý pred začiatkom spolužitia, je vylúčený. Čistá hodnota majetku partnerov žijúcich v spoločnej domácnosti sa rozdelí a partner, ktorý má väčšinu spoločného majetku manželov sa môže rozhodnúť, či sa má rozdiel vyrovnať prostredníctvom paušálnej sumy, alebo prevodom majetku rovnakej hodnoty (§ 17). Partnerovi žijúcemu v spoločnej domácnosti s väčšou potrebou získať domov môže byť priznané právo na prevzatie obydlia po skončení spolužitia, aj keď je vo výlučnom vlastníctve druhého partnera žijúceho v spoločnej domácnosti, pod podmienkou, že majetok je vo vlastníctve formou prenájmu alebo nájmu (po švédsky: bostadsrätt) (§ 22). Rovnako ako u manželov platia obmedzenia na nakladanie so spoločným domovom slobodných partnerov žijúcich v spoločnej domácnosti (§ § 23 – 25). Partneri žijúci v spoločnej domácnosti sa môžu dohodnúť, že sa na nich nebude vzťahovať rozdelenie vlastníctva podľa pravidiel zákona o spolužití (§ 9). Žiadosť o rozdelenie majetku musí byť predložená najneskôr do jedného roka po skončení vzťahu (§ 8 ods. 2). Slobodné páry žijúce v jednej domácnosti, ako aj manželia, môžu okrem toho uzavrieť predbežnú zmluvu o rozdelení majetku v prípade ukončenia spolužitia (§ 9).