2.1. Opíšte všeobecné zásady: Ktorý majetok je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva? Ktorý majetok je súčasťou samostatného dedičstva manželov?

Takzvané spoluvlastníctvo akumulovaného zisku je implicitným zákonným majetkovým režimom manželov. V zásade zodpovedá režimu rozdelenia majetku. Majetok manžela ani manželky sa nestáva spoločným majetkom manželov [§ 1363 ods. 2 BGB (nemecký občiansky zákonník)]. To isté sa vzťahuje aj pre majetok, ktorý jeden z manželov získa po uzavretí manželstva. Akékoľvek zväčšenie majetku manželov, ku ktorému dôjde počas manželstva, sa po ukončení tohto majetkového režimu manželov, najmä v dôsledku rozvodu alebo smrti jedného z manželov, rozdelí rovnakým dielom. Vo všeobecnosti platí, že manželia nepodliehajú žiadnym obmedzeniam pri nakladaní so svojím majetkom a nebudú niesť zodpovednosť za dlhy druhého z manželov (informácie o obmedzení sú v bode 2.4, informácie o podmienkach zodpovednosti sú v bode 2.5).

2.2. Existujú právne predpoklady týkajúce sa rozdelenia majetku?

Existuje (vyvrátiteľná) domnienka platná v prospech veriteľov, podľa ktorej určitý majetok patrí jednému z manželov. Táto domnienka sa uplatňuje najmä v súvislosti s núteným výkonom (pozri bod 2.6).

2.3. Mali by manželia vypracovať súpis majetku? Ak áno, kedy a ako?

Manželia nie sú povinní zostaviť súpis majetku. Zostavenie súpisu majetku na začiatku manželstva („počiatočného majetku“) však uľahčuje preukázať zisky akumulované počas manželstva (pozri bod 5.3). V prípade, že súpis nebude vypracovaný, uplatní sa vyvrátiteľná domnienka že konečný majetok jedného z manželov predstavuje jeho vlastné zisky (§ 1377 ods. 3 BGB).

2.4. Kto je poverený správou majetku? Kto je oprávnený nakladať s majetkom? Môže jeden z manželov nakladať s majetkom/spravovať majetok sám, alebo potrebuje na to súhlas druhého manžela (napr. v prípade predaja spoločného domu)? Aký vplyv má chýbajúci súhlas na platnosť právneho úkonu a na možnosť podať námietky voči tretej osobe?

Vo všeobecnosti platí, že manželia môžu počas manželstva slobodne nakladať so svojím príslušným majetkom, pokiaľ nie je inak dohodnuté v zmluve.
Zásada voľného nakladania s majetkom jedného z manželov je však obmedzená takto:

• Manžel alebo manželka nesmie nakladať so svojim majetkom v celom rozsahu bez súhlasu druhého z manželov. Podľa súdnej praxe sa majetok, ktorý predstavuje 80 % majetku jedného z manželov, ktorý s ním nakladá, považuje za majetok v celom rozsahu (§ 1365 BGB). V praxi sú tieto podmienky často splnené v prípade nehnuteľnosti.
• Príslušný z manželov smie okrem toho nakladať s predmetmi pre domácnosť (ktoré vlastní výlučne sám) len so súhlasom druhého s manželov (§ 1369 BGB). Domov manželov nie je súčasťou predmetov pre domácnosť. V tomto prípade sú však podmienky uvedené v § 1365 BGB často splnené.

Ak druhý z manželov nedá svoj súhlas vopred, zmluva zostane pozastavená a zbavená právnych účinkov až do udelenia súhlasu druhého z manželov (§ 1366 ods. 1 BGB). V prípade, že manžel alebo manželka neudelí svoj súhlas, zmluva bude neplatná. V niektorých prípadoch môže súd vo veciach rodiny udeliť súhlas namiesto príslušného manžela alebo manželky, ktorý ho odoprel. Ak tretia strana požiada, aby zmluvný partner predložil súhlas, tento súhlas sa musí oznámiť tretej strane do dvoch týždňov. Inak sa má za to, že udelenie súhlasu bolo odmietnuté.

2.5. Sú niektoré právne úkony zo strany jedného z manželov záväzné aj pre druhého partnera?

Vo všeobecnosti platí, že záväzky, ktoré urobí jeden z manželov, sú záväzné len pre neho. Ak je však manžel oprávnený uzavrieť záväzky na zabezpečenie uspokojovania každodenných potrieb rodiny, účinky týchto záväzkov budú záväzné aj pre druhého z manželov (§ 1357 ods. 1 BGB).

2.6. Kto je zodpovedný za dlhy, ktoré vznikli počas manželstva? Ktorý majetok si môžu nárokovať veritelia na uspokojenie svojich pohľadávok?

Manželia sú zodpovední len za svoje vlastné dlhy, pokiaľ sa druhý z manželov vo výnimočnom prípade nestane zodpovedným za záväzky na zabezpečenie každodenných potrieb (pozri bod 2.5). Okrem tohto osobitného prípadu si môžu veritelia uplatniť nárok len na majetok príslušného z manželov, s ktorým uzavreli zmluvu alebo ktorý je zodpovedný voči nim na inom základe (napr. mimozmluvnej zodpovednosti).

Nútený výkon je možný vďaka vyvrátiteľnej domnienke o vlastníctve (pozri bod 2.2). Má sa za to, že hnuteľné predmety, ktoré vlastní jeden z manželov, patria zadlženému manželovi (exekúcia) [§ 1362 BGB spolu s § 739 ZPO (občiansky súdny poriadok)]. Táto domnienka sa nevzťahuje na majetok priznaný do výlučného osobného užívania jedného z manželov.

Print this topic

back to top